Praha/Bratislava
2. októbra (TASR) - Počítače Minsk, ktoré dostali názov podľa hlavného
mesta Bieloruska, kde sa vyrábali, vytvorili v bývalom Československu
technické podmienky na začiatok širšieho využívania výpočtovej techniky.
Jednu z kľúčových úloh zohral počítač Minsk-2. V stredu 2. októbra
uplynie od jeho nasadenia 60 rokov.
Už od začiatku vývoja výpočtovej techniky bol jasný rozdiel medzi nami a
svetom, ktorý spôsobili obmedzené možnosti československého
hospodárstva a blokovanie dovozu technológii zo Západu. Preto bola
prijatá vládna koncepcia rozvoja, umožňujúca dovoz počítačov zo
socialistických krajín.
Prvé samočinné počítače zahraničnej výroby sa objavili v Československu
na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia. Stúpajúca potreba
automatizácie bola v ostrom kontraste s absenciou vyspelejšej domácej
výpočtovej techniky, čo prinútilo mnohé československé podniky a vedecké
pracoviská nakupovať počítače v zahraničí. Prvý takýto počítač získalo v
roku 1959 výpočtové stredisko novovytvoreného Ústavu teórie a
informácie Československej akadémie vied (ČSAV). Išlo o malý
elektrónkový počítač sovietskej výroby Ural-1. O rok neskôr nasledovala
jeho čiastočne modifikovaná verzia Ural-2.
Prvými hromadne nasadzovanými samočinnými počítačmi v Československu sa
stali začiatkom 60. rokov počítače Minsk. V rokoch 1960 - 1975 vyrobili v
metropole Bieloruska vyše 4000 rôznych vývojových verzií týchto
počítačov, čo predstavovalo viac ako 70 percent všetkých počítačov
vyrobených v bývalom Sovietskom zväze.
V tom čase najrýchlejší počítač v Československu Minsk-2 začal pracovať
2. októbra 1964 v Združení telekomunikačných podnikov v Prahe, kde
otvorili Automatizačné výpočtové a organizačné stredisko (AVOS). Išlo o
prvé výpočtové stredisko v Československej socialistickej republike
(ČSSR).
Nový sovietsky plne tranzistorový počítač Minsk-2 slávnostne uviedol za
veľkej pompy do prevádzky československý minister všeobecného
strojárstva Karel Poláček. Stlačením tlačidla ´Štart´ na riadiacom pulte
vdýchol počítaču život a ten začal riešiť pred zrakmi početných
slávnostných hostí prvé úlohy.
Začiatkom februára 1966, počas Majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní v
Bratislave, bol počítač Minsk-2 pravdepodobne prvým počítačom v
krajinách Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), ktorý sa použil na
výpočet aktuálnych výsledkov veľkých športových akcií.
Z dnešného pohľadu neboli parametre týchto počítačov nejako oslňujúce a
ich programové vybavenie bolo veľmi biedne. Navyše, napríklad sálový
počítač Minsk-22 vážil okolo dvoch ton a vyžadoval na svoju činnosť
klimatizáciu. Ani tá ale v lete nestačila, a tak sa do počítačových
skríň pridávali ventilátory a otvárali sa okná i dvere, aby ich prievan
trochu ochladil.
Napriek tomu mal počítač Minsk-22 nemalú zásluhu na popularizácii a
efektivite zavádzania výpočtovej techniky v bývalom Československu.
0